6 pravidiel uskladňovania zeleniny

Niektorým plodinám tento rok nebolo v domácich biozáhradkách dopriate. I mne napríklad rajčiny napadla pleseň a keď som si pomohla bio postrekom z chrenu, tak prišli bzdochy a cicali a cicali. Výsledok bol žalostný 🙁 Nuž taký je život.

To čo však zo záhrady vzišlo treba spracovať či uskladniť, tak aby vydržalo čo najdlhšie a aby sme mohli vitamíny dopĺňať i v zime. Keď ste už pozavárali čo sa dalo a v špajzi nemáte ani milimetr miesta, bude treba to ostatné uskladniť v pivnici.

1. S väčšinou zeleniny to nie je problém, treba však dbať na oddelené skladovanie, aby sme zabránili prenosu pachov, ale čo viac, uvoľňovaniu etylénu zo zrejúceho ovocia, ktorý skracuje možnú dobu uskladnenia a mieša pachy.

2. Aby sme maximalizovali dobu skladovateľnosti je dôležité dodržiavať hygienu. V sklade, v ktorom sa v minulosti šírili plesne a rôzne choroby sa tieto držia naozaj dlho a preto dezinfekcia stien i podlahy je na mieste. Vhodnou k dezinfekcii je horúca para. Intenzívnejšou dezinfekciou je však náter vápenným mliekom s prídavkom modrej skalice. Chlór by som nepoužívala z dôvodu pachu, ktorý zanecháva a môže nepriaznivo ovplivniť našu úrodu

Príprava dezinfekčného roztoku :

25l vody + 0,5kg modrej skalice rozmiešame. Ďalších 25l vody + 0,5kg haseného vápna rozmiešame. Tenkým prúdom postupne vlievame zmes modrej skalice do vápenného mieka. Ak ponoríte lakmusový papierik tak postupne mení farbu z modrej na červenú ( teda zmes je kyslá) Kyslú však nechceme a preto pridáme ešte trochu vápenného mieka.

3. Zeleninu skladujeme z pravidla v piesku či v rašeline a je veľmi dôlžité každý rok ich vymeniť za nové.

4. Pri zbere zeleniny je dôležité ju zbierať opatrne, tak aby sme ju nepoškodili a nepoudierali. Musíme ju prebrať a oddeliť tak poškodené kusy ( tie skonzumujeme ako prvé) a uskladňovať len zdravú zeleninku.

5. Vňať a listy pri zbere odstraňujeme, práve z dôvodu, že cez ňu zelenina rýchlo vyschne. Ja si všetky vňaťky mrazím už nasekané v téglikoch s popiskami aby som v mrazničke nezamrzla pokým nájdem tú pravú vňať do polievky. Môžete si ich aj naporcovať v množstve, ktoré viete, že používate do polievky a nebudete tak musieť študovať čo je čo 🙂 alebo ich usušte.

6. Vhodné podmienky pre uskladňovanie sú tiež dôležité, avšak nie vždy je v domácich podmienkach možné udržať správnu vlhkosť či teplotu a preto doma musíme našu uskladnenú zeleninu či ovocie častejšie kontrolovať a odstraňovať zhnité či inak napadnuté plody, aby sa nám choroba nešírila na ostatnú zeleninu.

Mrkva

Na skladovanie je najvhodnejšia tá mrkva, ktorá bola vysiata v neskorších výsevoch a vyberáme ju tesne pred príchodom mrazíkov. Treba ju zbaviť vňate, ale nechať srdiečko. Nijako ju nedrhnite ani z nej neobúchavajte hlinu, lebo by bola náchylnejšia na hubové ochorenia. Mrkva by sa mala skladovať pri 1°C a vlhkosti vzduchu až 95% – no takúto vlhkosť predpokladám nemáme všetci v pivniciach a preto používame vlhký piesok alebo rašelinu, ktoré tiež zabraňujú hnilobe a držia vlhkosť. Takto nám vydrží skladovaná aj 6 mesiacov, len pozor na tú teplotu, lebo už pri 2°C začína pučať. Pri mrkve platí i pravidlo, že sa nesmie skladovať spolu s ovocím vylučujúcim etylén, lebo zhorkne.

Petržlen

Petržlen skladujeme rovnako ako mrkvu

Zeler

Po tom čo zeler pozbierame, skrátime mu korene a vňať otrháme. Je naozaj účinné zeler po zbere schladiť na teplotu, v ktorej ho budeme skladovať 0 – 1°C pri vlhkosti 90 až 95 % a nebude tak rýchlo vysychať. Vydrží takto až 5 mesiacov.

Chren

Zberáme ho čo najneskôr. Približne 30 cm dlhé korene ukladáme do nádob obložených fóliou alebo do vlhkého piesku, tak ako mrkvu a skladujeme pri –2 °C a vlhkosti 90 až 95 % . Takto uskladnený vydrží až rok. Naozaj výborné je to, že netrpí žiadnymi chorobami. V podstate chren zimu vydrží i vonku ale neviem si predstaviť ten boj so zmrznutou zemou pri jeho dolovaní k silvestrovskému údenému :-D.

Cibuľa

Cibuľu zberáme, až keď si vňať začne takpovediac líhať na zem. Je dobré cibuľu nechať oddýchnuť a zaschnúť na záhone niekoľko dní ak to však počasie dovolí a nehrozí dážď. Ak by malo pršať dajte ju pod strchu ale nechajte vonku. Keď nám cibuľa obschne, dáme ju do zväzkov alebo upletieme vrkoč a zavesíme do miestnosti, v ktorej nemrzne a má relatívnu vlhkosť 70% – 75%. Vňať, ktorá je suchá môžeme i odrezať a cibuľu skladovať v debničkách či vreciach a vydrzí tak v tom lepšom prípade až 8 mesiacov. Pozor na skladovanie tam, kde by jej pach mohol ovplyvniť vlastnosti iných plodín.

Cesnak

Cesnak má veľmi podobné skladovacie podmienky ako cibuľa, ale je dôležité dať pozor aby sme ho pozbierali včas a aby sa nerozpadol ešte v pôde. Pri teplote –3 °C znáša aj vlhkosť 85 % a nevyrastá. Navyše takto uskladnený lepšie uchováva svoju vôňu. Môžete ho však skladovať i pri teplote nad 2 °C ale tu rýchlo reaguje na vlhkosť a začína vyrastať.

Pór

Keď pestujeme neskoré odrody, zvládnu zimu i vonku. Ak by hrozili extrémne mrazy, zakryte ich slamou. Ak sa rozhodnete ho uskladniť, tak mu skráťte korene a uskladnite ho pri teplote 0 °C a vlhkosti 95 %. Skladovanie zvládne maximálne 2 – 3 mesiace ale ak máte parenisko, je to najlepšia voľba pre skladovanie póru. Musí byť však chránené pred silným mrazom a dažďom.

Kaleráb

Pred skladovaním kalerábu mu odstránime listy a korene a uskladňuejeme ho pri teplote 0 °C a vlhkosti 90 až 95 %. Vydrží takto približne 5 až 6 mesiacov. Ak chcete mať úspech so skladovaním kalerábu, tak skladujte tie menej drevnatejúce odrody alebo odrodu Gigant (ak ju pestujete), ktorá nedrevnatie vôbec.

Kapusta neskorá

Ak chceme kapustu rezať a kvasiť zberáme ju bez okrajových listov a bez hlúbika, ale na skladovanie nechávame na kapuste zdravé vonkajšie listy a cca 4-centimetrový hlúb ale kľudne i celý koreň. (závisí od spôsobu, ktorým budeme uskladňovať) Kapustu zberáme čo najneskôr, lebo je schopná odolať i jesenným mrazíkom. Veľmi vhodné je schladiť ju po zbere na skladovaciu teplotu 0 až 1 °C . Po čase, keď je skladovaná zhnednú vonkajšie listy, to ale nie je na závadu, práve naopak, tieto listy chránia kapustu pred infekciami. Dôležité je aby teplota nekolísala a aby sa nezačali rosiť listy. Skladovaná pri teplote 0°C a vlhkosti cca 90% vydrží takmer 8 mesiacov.

Kel hlávkový

Skladujeme ho tak ako kapustu. Jeho výhodou je však jeho odolnosť proti nižším teplotám, kedy znesie aj niekoľko stupňov pod nulou. Ak ho chceme skladovať až 6 mesiacov tak najvhodnejšia teplota je -2°C a vlhkosť 90%.

Ružičkový kel

I tento krásavec dobre odoláva jesenným mrazíkom. Skladujeme ho buď celý aj s hlúbom, alebo len otrhané ružičky, tak aby dýchal, teda vhodné je ho dať do sieťky a takto uskladnený pri teplote –1 °C vydrží 2 až 4 mesiace. Môžeme ho ale nechať prezimovať aj v záhone.

Zemiaky

Zemiaky zbierame vyzreté aby neboli poudierané a poškodené. Následne ich sušíme asi 2 dni cca pri teplote 18°C a potom ich necháme 14 dní dozrieť pri teplote 18°C, kedy šupka zpevnie. Skladujeme pri teplote 4 až 5 °C a pri vlhkosti 85 až 90 % približne 6 mesiacov.

Budem rada ak sa s nami podelíte o Vaše skúsenosti na našom facebooku : Návody postupy rcepty a rady nie len do záhrady

Alebo nahliadnete na instagram : @cistachutzahrady

Na mojom blogu nájdete i E-booky zadarmo

Mojou vášňou je pestovanie zeleniny a ovocia pre vlastnú spotrebu a bez chemikálií. Preto ukazujem ľuďom, že pestovanie bez chémie je možné a vôbec nie je zložité. Tiež Vás rada prevediem spracovaním takto vypestovanej zeleniny a ovocia, aby ste ju využili na maximum. Ak chcete o mne vedieť viac, prečítajte si aké boli moje začiatky.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely tohto konkrétneho komentára. Zásady spracovania osobných údajov