Rastliny ako prirodzené odpudzovače škodlivého hmyzu a chorôb.

Rastliny ako prirodzené odpudzovače škodlivého hmyzu a chorôb.

Nechcete používať chemickú ochranu rastlín? Verte, že to ide. Už niekoľko rokov tak pestujem svoju zeleninu a teším sa, že ju z chuti môžem zjesť. Je to systematický prístup k pestovaniu. V takejto eko-záhrade je dôležité začať s ochranou už vo fáze rozhodovania sa, aké plodiny chceme pestovať.  Na základe toho si zostavíme osevný plán.(môžeme to  nazvať zoznam plodín a ich umiestnenie v záhrade)

Vzájomná ochrana,  pôsobenie a  ovplyvňovanie rastlín rastlinami v okolí sa nazýva alelopatia. Je to veda, ktorá skúma pozitívne dopady pestovania rôznych druhov zeleniny a ovocia v skupinách. Typickým príkladom je aksamietnica. Táto nenáročná letnička, dokáže pomôcť rajčinám, jahodám, zemiakom i fazuli pred voškami i háďatkom.

Bazalku je dobré pestovať pri rajčinách, cibuli, uhorkách, paprike i kapustových plodinách, pretože jej vôňa spoľahlivo odpudzuje vošky a molice. Dokonca podporí rast rajčín a zlepšuje ich chuť. To platí aj na tanieri, keď na nakrájanú a osolenú rajčinu dáte nadrobno nakrájanú bazalku, pokropíte olivovým olejom a jete s čerstvo upečeným chlebom.

Potočnica lekárska pod stromami je tiež dobrým repelentom

Pažítka nahusto zasadená okolo zeleninových záhonov pomáha chrániť uhorky mrkvu a kapustu pred múčnatkou a nebezpečnou sivou plesňou.

Proti slizniakom sa mi osvedčila  kapucínka a škrupina od vajíčka rozmelnená okolo zeleniny.

Minulý rok mi uhorky napadla pleseň. Bolo to preto, lebo som nevenovala dosť času na ich včasné priviazanie k opore a listy boli v kontakte s pôdou a vlhkosťou. Musím povedať, že aj napriek tomu úroda bola skvelá. Napadnuté listy som zlikvidovala – nedávajte ich do kompostu, lebo si pleseň zanesiete aj do budúcoročnej úrody.

Tu som pre Vás napísala krátky E-book o tom ako založiť kompost, ako vyberať správny kompostér a aké sú hlavné zásady kompostovania.

Napadnutú uhorku som postrekovala pripraveným výluhom z chrenu. Chren som mala od susedy, ktorej hojne rastie na záhrade. Výluh si pripravíte takto: Do 3 litrov horúcej vody  vložíme 300g nastrúhaného chrenu a necháme lúhovať 24 hodín. Potom precedíme a postriekame ním rastlinu. Je dôležité postriekať aj spodnú stranu listu. Takýto postrek opakujeme každé dva dni. Takýto výluh môžete použiť proti voškám, húseniciam, pásavke zemiakovej, ale aj na už spomínanú pleseň alebo proti múčnatke.

Ak ku chrenu pridáte i 150g štipľavej papriky a necháte spolu lúhovať máte ešte účinnejší postrek.

Takýchto možností výluhov macerátov a odvarov je viac. Poďme si najprv povedať čo je čo.

• Macerát – kvety alebo časti rastlín sa namáčajú v studenej vode 3 dni tak aby nekvasili, teda v nie moc teplom prostredí. Špajza je ideálna. Potom sa precedí a môže aplikovať.
• Výluh – kvety alebo časti rastlín sa namáčajú do horúcej vody a nechajú sa 24 hodín lúhovať. Potom sa precedia a môžu sa používať.
• Odvar – rastliny namočíme do horúcej vody a necháme stáť 24 hodín, potom ešte povaríme po dobu 20 minút. Po vychladnutí precedíme a používame.
• Kvasný výluh – kvety alebo časti rastlín sa namáčajú do  vody  (najlepšie dažďovej) a nechajú sa na slnku macerovať dovtedy, kým prestane výluh peniť a bude mať tmavú farbu.

ŽIHĽAVOVÝ MACERÁT

Asi najznámejší a najpoužívanejší je žihľavový macerát. Proti voškám a chmeľovým roztočom.

Potrebujeme 1 kg celých rastlín – (listy, kvety, stonky i koreň) ak niečo z toho nemáte nevadí.  Celé množstvo namočíme do 10 l studenej vody a necháme 3dni macerovať. Potom scedíme a neriedené používame ako postrek alebo potieranie jednotlivých napadnutých častí rastlín.

CESNAKOVÝ VÝLUH

 proti perenospóre, vŕtavke mrkvovej, roztočom a voškám

Potrebujeme 150g lisovaného cesnaku do 10 litrov horúcej vody. Lúhujeme 24 hodín a takto pripravený precedený výluh aplikujeme na rastlinu aj na povrch pôdy

ODVAR Z ČILLI PAPRIČIEK

 odpudzuje všetok hmyz

Do 1 l vody dáme 60g papričiek, povaríme hodinu a necháme lúhovať 24 hodín. Potom precedíme a uchovávame v dobre uzatvorených nádobách.

.