Mandľa kvitne, je čas sadiť! Preč so škodcami!!!

Na záhrade máme krásnu mandľu, ktorá kvitne ako úplne prvá a neskutočne krásne vonia. Je to pre nás informácia od pani prírody ( tak ju u nás voláme),  že je čas zasiať do zeme obľúbenú zeleninu.  Sobota je ako stvorená na trávenie času na záhrade s rodinou. Rozhodli sme sa preto, využiť pekného počasia a zasadiť cibuľku, šaláty, mrkvu, hrášok, fazuľku, mangold a reďkovku. Pestujeme vo vyvýšených záhonoch, ktoré sme si sami zhotovili z hranolov dreva. Túto sezónu budeme vyrábať ešte jeden záhon a potom sa s vami veľmi rada podelím o foto i návod, ako taký záhon postaviť a ako ho správne naplniť.

Snažíme sa sadiť tak, aby sme v záhrade vytvorili záhradné spoločenstvo. Ide o spôsob sadenia vzhľadom na vzájomné pôsobenie jednotlivých rastlín. Je to ako s ľuďmi, niektorí sa ľúbia a iní sa zasa neznesú. Keď správne zasadíme zeleninu, vie si navzájom veľmi pomôcť. Príkladom je bazalka vedľa rajčiny. Nielen že sa k sebe hodia na tanieri, ale bazalka vylučuje z koreňov látky, ktoré podporujú rast a vitalitu rajčín. Niektoré rastliny sú zasa prirodzenými odpudzovačmi škodlivého hmyzu. Písala som o tom článok, budem rada ak si ho prečítate TU.

Základom úspechu je životaschopné semienko. Dnes dostať kúpiť veľké množstvo semien. Sú na nich rôzne značky a nápisy. Najčastejšie sa stretneme so značkou F1. Ide o semená, ktoré vznikli krížením dvoch odrôd plodiny za účelom využitia kombinácie  pozitívnych vlastností každej z nich. Ide tu však o to, že ak by sme si chceli nechať semienka z takto vypestovaných plodín, nie je vôbec isté čo nám z nich vyrastie a preto musíme každý rok kupovať nové vyšľachtené semená. Ak si chcete odložiť vlastné semienka kupujte tie, ktoré nie sú krížené a budete si ich môcť každý rok odložiť pre ďalšiu sezónu.

Povedzme si ale niečo o tom, ako na škodcov hneď od začiatku

Hubenie škodcov, nie je otázka jedného obdobia v roku, kedy už sú na rastline. Pre bio pestovateľa je to hlavný bod hneď pri zakladaní záhrady, ba ešte pred ním. Na to aby sme nevytvárali prostredie hostinné pre škodcov si musíme uvedomiť skutočnosť, že záhrada je spoločenstvo a teda chceme aby nám pomáhala. Keď v záhrade urobíme podmienky pre správne fungovanie spoločenstva, znížime tak pravdepodobnosť napadnutia veľkým množstvom škodcov. Sklamem vás, ale nepodarí sa nám eliminovať všetkých, avšak ich dopad nebude na úrodu likvidačný.

A čo robiť pre to aby sme vytvorili dobré podmienky?

Pozvime vtákov do záhrady, vytvorme priestor pre ježka, pestujme kvety, ktoré obľubujú lienky, postavme tzv. hotel pre hmyz. Vysádzajme plodiny podľa zásad alelopatie ( zásady vzájomného pôsobenia rastlín). Návody na búdky pre vtáčikov a hotel pre hmyz, či úkryt pre ježka vložím v najbližšej dobe, preto ak nechcete aby Vám unikol žiadny článok, potvrďte svoju e-mailovú adresu TU a získate tak aj Ebook zadarmo o kompostovaní.

Vzájomná ochrana,  pôsobenie a  ovplyvňovanie rastlín rastlinami v okolí sa nazýva alelopatia. Je to veda, ktorá skúma pozitívne dopady pestovania rôznych druhov zeleniny a ovocia v skupinách.

Najprv si ale povedzme niečo všeobecne o osevnom postupe a pestovaní v tratiach. Pretože aj toto je jeden z dôležitých faktorov pre boj so škodcami.

Osevný postup je proces pestovania s určitými pravidlami.

Jedným z pravidiel je aby sme nepestovali  rovnaké alebo príbuzné zeleninové druhy niekoľko rokov po sebe na rovnakom mieste. Preto si delíme druhy zeleniny podľa tratí, čo znamená že plodiny jednotlivých tratí majú rôzne nároky na živiny. Ak by sme ich pestovali stále na tom istom mieste, vyčerpajú sa živiny a rastlina bude čím ďalej tým viac náchylná a menej odolná proti škodcom. Nehovoriac o tom že úroda z nej bude minimálna.

V prvej trati sú zaradené plodiny s najvyššími nárokmi na živiny. To znamená, že znesú a prospievajú v čerstvo vyhnojených pôdach  kompostom alebo maštaľným hnojom v jeseni .

V druhej trati sú plodiny, ktoré by sa mali pestovať rok po vyhnojení kompostom alebo maštaľným hnojom. To znamená, že keď budete hnojiť na jeseň, tak vysievate nie na prvú jar nasledujúcu po jeseni ale až na druhú jar nasledujúcu po jeseni kedy ste aplikovali hnojivá.

V tretej trati pestujeme zeleninu nenáročnú na živiny, teda dva roky po vyhnojení  kompostom alebo maštaľným hnojom. To znamená, že keď budete hnojiť na jeseň, tak vysievate nie na prvú jar nasledujúcu po jeseni ani na druhú jar ale až na tretiu jar nasledujúcu po jeseni kedy ste aplikovali hnojivá.

Preto je veľká výhoda mať záhradu rozdelenú na viac častí aby sa nám jednoducho aplikovala táto metóda. Ešte jednoduchšie to je, keď máme vyvýšené záhony, vtedy si vieme trate rozdeliť po záhonoch.

Zelenina, ktorá patrí do prvej trate: plodová zelenina ,hlúboviny,  skoré zemiaky (napríklad: paradajky, paprika, uhorky, melóny, tekvice, kapusta, kaleráb, karfiol, kel, baklažán, patizón, lahôdková kukurica, zeler)

Zelenina druhej trate: Koreňová, listová a cibuľová zelenina. (napríklad :  mrkva, cvikla, reďkovka, mangold, šaláty, petržlen, cibuľa, pór, cesnak, pažítka )

Zelenina tretej trate : zelenina s krátkou vegetáciou ( taká, ktorú keď zasadíte, za pomerne krátky čas ju zbierate) a hlavne strukoviny. Strukoviny sú známe tým, že absorbujú dusík zo vzduchu a odovzdávajú ho do pôdy. Tým pomáhajú v príprave pôdy pre zeleninu z prvej trate.

Príprava pôdy

Aby sme mohli semienka zasadiť a aby nám všetky, alebo aspoň väčšina z nich vyklíčila, musíme si pripraviť záhon. Je dôležité aby bola pôda prekyprená, čo u vyvýšeného záhona vôbec nie je problém, keďže doň nestúpame. Pôda by mala byť rozdrvená na čo najmenšie časti, najlepšie je ak bude sypká. Pri vyvýšenom záhone zasa žiadny problém. Takže vezmeme do ruky hrable a vyrovnáme ju do roviny.

Aby sme mali pekné rovné riadky zeleniny používame na to špagát a ľahšie sa orientujeme pri výsadbe.

Predtým ako dáme do ryhy semienko polejeme pôdu. Následne semienko zahrnieme pôdou a jemne utlačíme.

Aby sme mali prehľad kde nám čo rastie, vyrobili sme si jednoduché ale milé označenie.

Keď máme všetky semienka pod zemou treba ich poliať. Odporúčam krhlu s nástavcom, silný prúd vody by mohol semienka vyplaviť. My sme nevedeli našu násadu na krhlu nájsť a tak nám poslúžila aj krhlička mladého záhradníka.

Kladiete si tieto otázky?

  Ako husto?

Pod špagátom spravíme do zeme ryhu, polejeme ju vodou a semienka vysievame nie príliš na husto, ale ani nie ďaleko. Ak máme príliš malé semienka pomáhame si pieskom, do ktorého semienka zamiešame a nehrozí tak veľmi hustá výsadba, lebo aj plodiny potrebujú osobný priestor na rast. Väčšinou je tento údaj na obale od semienok. Keď si predstavíte akú veľkosť v zrelosti má daná plodina, veľmi vám to pomôže s vdialenosťami sadenia.

Ako hlboko?

Čo sa týka hĺbky výsevu, platí tu jedno pravidlo. Semienko sejeme  do hĺbky minimálne jeho 5 násobku. Z pravidla býva hĺbka výsevu naznačená na obale od semienok.

Ako ďaleko od seba?

Vzdialenosti jednotlivých riadkov sú tiež priamoúmerné veľkosti dospelej rastliny. Napríklad reďkovka sa vysieva do riadkov od seba vzdialených 10 cm, hrášok 20-30cm , mrkva 15 cm a šalát 20-30cm.

TIP – ak chcete mať čo najmenej škodcov na rastlinách,nevysievajte vedľa seba tú istú plodinu do viac ako troch riadkov.  striedajte ich nvzájom.

Hotovo! Teraz už len čakať.  My si do kalendára značíme kedy nám čo vyrastie a pozorne ho sledujeme či už sa ten čas blíži. 🙂